07. 02. 2003 – 08. 02. 2003
Bratislava
Denníček môj milý,
hlboko otrasený, s hrôzou na duši , cítiac sa podvedený, zneužitý a oklamaný sa Ti zverujem s udalosťami posledných hodín a dní. Denníček môj, bol som na plese. Áno na plese. Nie na Štrbskom plese – neviem čo by som tam robil., tam sa zrejme nečlnkuje. Ani tu sa síce nečlnkovalo aj keď to bol ples vodákov. Toto bol taký ten kultúrno spoločenský ples, také hopsasa tralala, šej haj Rozi a pod. Čo tak na mňa čumíš. Áno bol som na plese. Áno ja, denníček môj. Bolo to hrozné, čo Ti budem hovoriť.
Celé sa to zbehlo vlastne tak, že som v piatok bol s Jarouškom na pumpe tankovať a v tom akýsi pobuda zaťukal na značne znečisťené okienko môjho Sergeja. V domnení , že je to nejaký pilný zamestnanec pumpy čo mi chce umyť okná, som ho chcel najprv odohnať . V tom som v ňom spoznal Páleša. No a jasné sem ples , tam ples , manželka mi zohnala lístky a tak,,,,, Tak v domnení, že už je dostatočne neskoro, som prehlásil , že keď zoženie aj mne, pôjdem aj ja. Na to ten zločinec zdvihol telefón a kamsi zavolal a zrazu nebolo neskoro a lístok bol. Pre mňa však bolo neskoro. Darmo som hádzal spiatočku a už púšťal spojku. Večer som ešte skúšal finty typu, nemám kravatu, nemám sako, ale nepomohlo. Musel som na seba aplikovať moje promočné sako a tú oprátku okolo krku, pre istotu som zobral radšej väčšiu košelu nech ma to tak nedusí. Dokonca ani nahratý odkazovač s textom: Dobrý deň , tu je odkazovač. Ak voláte kvôli plesu nie som doma. Po zaznení dlhého signálu nechajte krátky odkaz. Pííííp., nepomohol.
Bol som zrazu TAM. A bol som tam v tom , mám taký dojem , až po uši. Niekto nemenovaný mi síce sľuboval v každom kúte túžobne čakajúce dvadsiatky. Prezrel som však dôkladne všetky kúty ale okrem pavučín tam nič nebolo. V jednom boli také , akoby pozostatky vlašského šalátu, by som to popísal distingvovane a ináč nič. Zase ma PODVIEDOL ! Stretol som tam síce kopec známych, o tom potom aj keď mal som problém s ich identifikáciou a oni mojou a v mnohých prípadoch som si nebol celkom istý či sú známy, lebo nikto z nich nemal špricku, vestu a necákala im z vlasov voda. Väčšina zvítaní vypadala asi takto : Vypadáš jak inteligent , ty blbec, skoro som Ťa nespoznal v tom prevlečení.
Tak takto som sa so všetkymi postretával a zvítal a aby som zahnal nudu a otázky typu: Čo tu robíš, zahájil som skoro bezuzdnú konzumáciu návykových látok . Nie, nemiešal som to, pil som to po sebe pekne systematicky a decentne – deci sem , deci tam. Dokonca som bol aj strhnutý do víru tanca pár krát – presnejšie dvakrát, čo vyvolalo u Páleša zrejme silný emotívny zážitok ako sa mi neskôr zdôveril. To čo ma strhlo nebol ale rytmus, tomu by som to rýchle vytmavil, ako sa hraje Boží šramot. Boli to úplne iné javy a zjavy, ktoré zrejme potom asi aj lutovali, lebo okrem mojich vlastnýc nôh mi zavadzali aj ich nohy pri tých smiešnych pohyboch. Aj keď netvrdím , že to bolo nepríjemné v prvom prípade, keď to bolo telo na telo. Ale rozhodne by sa mi to viac páčilo asi v polohe ležmo.
Druhýkrát som bol vzatý navzteč na všetko odhodlanou Inge pri mojom taktickom ústupe a pokuse o zbabelý útek. Neubránil som sa však presile. Našťastie denníček môj, po všetkých tých útrapách a príkoriach som sa dočkal vytúženého návratu domov. Už som bol aj tak na pokraji nervového zrútenia a silami v koncoch. Takéto ja mám trápenie v živote. Čoho sa to ešte nedožijem. Už len sa oženiť a budem plesať asi systematicky. A potom zober si ekonomickú stránku, večera za štyristo bubáčikov. No kradnem, alebo čo ?
Stále hľadám odpoveď na otázku: Čo som tam robil ? Neviem ju ale nájsť. Už som pozeral aj pod posteľou a ani tam nebola.
O dva dni mi Jožo povedal, že som zvýšil či utvrdil alebo čo urobil s neviem už presne s čím. Bol to taký termínus technikus asi z toho spoločenského pontónu. Mne to pripomínalo škaredé cudzie slovo alebo hnusnú nadávku. Nech sa to volá už akokoľvek, ale ak to bolo to čo som na druhý deň ráno cítil tak, my tomu na Slovensku hovoríme úplne ináč.
Denníček môj milý, garantujem Ti a aj Vám moji kamaráti , že o rok sa na plese určite neuvidíme.
Lúčim sa s Tebou a s Vami pre dnešok, kultúrnespoločensky defraudovaný:
Ja
PS. Sústrastné a ľútostné dopisy posielajte na adresu trvalého pobytu.
Ďakujem.